Aké sú riziká potratu pre psychické zdravie?
Popotratový syndróm (angl. postabortion syndrome, postabortion stress – PAS) sa dostavuje u matiek, ktoré podstúpili umelý potrat alebo boli zasiahnuté spontánnym potratom. Býva sprevádzaný
- smútkom,
- pocitmi viny,
- depresiami,
- podráždenosťou,
- problémami v sexuálnom živote,
- samovražednými sklonmi,
- drogovou a alkoholickou závislosťou,
- vtieravými predstavami,
- narušeným materinským citom (ochladenie alebo preexponovanie voči iným deťom),
- neschopnosťou sústrediť sa,
- problémami so spánkom,
- úzkosťou,
- ťažkosťami vo vzťahoch,
- nezdravými vzťahmi k deťom
- …
Tieto príznaky sa môžu objaviť ihneď po zákroku alebo až o niekoľko rokov. Poradcovia pracujúci s matkami po potrate tvrdia, že takmer u každej klientky sa PAS skôr či neskôr prejaví.
PAS postihuje aj otcov potratených detí ako aj širšiu rodinu a zdravotníkov, ktorí sa na potrate podieľali:
- úzkosťou,
- bezmocnosťou,
- pocitom straty,
- pocitom viny,
- pocitom hnevu,
- žiaľu,
- ľútosti a zmätku
- …
Mnohé matky svoje rozhodnutie ísť na potrat neskôr oľutujú. Ich problém sa mal zákrokom skončiť, no myšlienky naň sa stále vracajú. Matkám často potrat pripomínajú bežné situácie – stretnutie tehotnej matky na ulici, náhodná zmienka o potratoch pri rozhovore, otázka lekára či niekedy absolvovali operáciu, narodenie dieťaťa príbuzným, atď.
Matky sa po potrate trápia najčastejšie vtedy, ak ho podstúpili narýchlo a bez potrebných informácií, pod tlakom iných ľudí či okolností.
Matkám, otcom aj ostatným, ktorí trpia po potrate, pomáhajú napr. Poradňa Alexis či Projekt Ráchel.
Štúdie ukazujú, že až 70 percent žien, ktoré potrat podstúpili, považujú svoje rozhodnutie za nesprávne.