Odkazy matiek po potrate (aj tých, ktoré si deti nechali)

* odkazy zverejňujeme autenticky, aj s preklepmi, ako ich uviedli autorky.

o. Dušan Škurla: Priatelia, sám tomu neverím, ale STALO SA TO!
Sám som sa dnes (26.8.2024) modlil pri Železničnej nemocnici. S bannerom Doprajme každému narodiť sa. O 8:15 sa priblížila pani v čiernom aj s čiernym respirátorom a vyčítavo sa mi prihovorila: Vy ste koľko detí porodili, že tu stojíte. 
Odišla.

Približne o minútu prišla iná žena, asi 45 ročná. Začala klasický: „Môžem vás vyrušiť?“ 
Ja som prikývol a ona: „Som tu so svojou dcérou.“ Ukázala na ňu. Bola od nás asi desať metrov, pri zastávke ,možno 7 ročná, s dlhými nohami a letným klobúčikom.

„Pred niekoľkými rokmi, keď som s ňou bola tehotná, som sa silno rozhodovala, či si ju nechám, alebo ísť na potrat. Tu som išla okolo a stál tu niekto z vašich ľudí. Vtedy mi to veľmi pomohlo pri rozhodovaní a nechala som si ju.

Tak vám chcem poďakovať a chcem povedať, to má význam, či robíte.“
A s úsmevom išla k dcére.

„Srdce mi búšilo a mala som v sebe otázku, či to naozaj chcem urobiť. Niekde vzadu, v podvedomí som počula pochybnosti. Ale hovorila som si, že nemám inú možnosť, mám dve deti, som samoživiteľka, nemám šancu. Svoju situáciu som videla čierno,“ opisuje v rozhovore pre Postoj Zlata.

Po rokoch hovorí, že ak by jej vtedy niekto ponúkol aj inú možnosť či sa s ňou len porozprával, rozhodla by sa inak a mala by dnes už 18-ročné dieťa.

„Dieťa je človiečik, a keď nemá status človeka, staviame sa k nemu ako k muche, ktorá nám prekáža v byte,“ hovorí o svojej skúsenosti, ale aj o svojich príznakoch postabortívneho syndrómu. 22. septembra vystúpi so svojím svedectvom na národnom pochode v Košiciach. 

Jeho adoptovaná dcéra mala zomrieť pri potrate. Vďačný za jej život napísal pieseň 
Volá sa John Elefante a je hudobníkom, skladateľom a producentom. Jeho adoptovaná dcéra Sami nemusela vôbec žiť. Jej biologická mama išla na potratovú kliniku rozhodnutá ukončiť jej život. No rozmyslela si to. Video valcuje sociálne siete vo svete a na YouTube má viac viac ako 400 000 zhliadnutí. 

Autor piesne This time (Tentokrát) chcel vyjadriť vďačnosť za život svojej (adoptívnej) dcéry a poďakovať jej skutočne mame za toto rozhodnutie. Elefante hovorí, že nečakal, že videklip vzbudí taký záujem. Denne dostáva správy od žien, ktoré mu píšu svoje osobné príbehy. Tvrdia, že im pieseň pomohla vo vlastnom rozhodnutí, alebo ju preposlali ďalej tým, ktorých sa týkala. „To, čo sa deje, je neuveriteľné!“, prezrádza. „Neviem si predstaviť žiť bez mojej dcéry Sami a láme mi srdce, že mladé tehotné ženy, podobne ako jej biologická mama, si môžu miesto toho, aby si vybrali pre svoje dieťa život, vybrať možnosť, aby sa nenarodili.“ [cestaplus.sk]

Termín pôrodu pár dní pred štátnicami

Bábätko prišlo na svet o týždeň skôr. V momente ako som ho uvidela, som sa do neho zaľúbila. Prežívala som neopísateľný pocit radosti, keď som ho držala v náručí. Jeho malé krehké telíčko…oči, ktoré hľadeli na mňa…drobné prstíky, ktoré sa omotali okolo môjho prsta a nechceli ma pustiť. Nedokážem slovami opísať, aké emócie hrali v mojom vnútri.

Po príchode z pôrodnice zostávali dva týždne do štátnic. Malinká dosť času prespinkala, a tak som sa niečo stihla ešte naučiť. Cez víkendy mi prišla pomôcť mamina – navarila, upiekla a upratala. Manžel mal prvý týždeň dovolenku a keď malá nespala, venoval sa jej, aby som mala viac času na štúdium.

Štátnice som úspešne zvládla a teraz sa na 100% môžem venovať mojej dcérke. Som naozaj veľmi vďačná za ňu. Je to najväčší dar, aký som mohla dostať. Katka  [4life.sk/svedectva/]

 

Študentka aj matka: Ako to zvládať?
Dnes už má malý viac ako pol roka a Nikola je v piatom ročníku štúdia na medicíne. „Nie je to ľahké, ale nič neľutujem a som hrdá na to, že si môžem hovoriť matka aj študentka,“ dodáva s úsmevom. [gaudeo.sk]
Petra (už bez tretieho dieťaťa) „Dnes 14.10.2017 by sa mi narodilo dietatko keby som nešla na potrat priatel sa vyjadril že dieťa nechce hneď ako som mu povedala že som tehotná no skusila som to cez priatelovu matku a jej odpoved ma šokovala že bude lepšie ked si ho dam preč uviedla kopec smiešnich dôvodov. Pritom ma syna jedinačika a jedneho vnuka maju no lutujem že som to nepovedala priatelovemu otcovi myslim ze by snimy spravil poriadok. Mam uz dve detičky 17r.a 13r. no mimino sme neplanovali ale chcela som si ho nechat. Som uplne na nervy lutovat to budem do konca života“ [diskusia – rodinka.sk]
3 ženy o potrate a tom, prečo by to už nikdy neurobili

Keď som otehotnela, bolo to 12 dní pred mojou 15-tkou. Priateľ ma opustil ešte vtedy, keď som nevedela, že som tehotná. Keď som to zistila, bola som už v druhom mesiaci tehotenstva. Každý z mojej rodiny ma posielal na potrat, jeden celý mesiac do mňa hučali aby som na to šla – lenže mne bolo jedno, čo vravia. Spravila som chybu a následky musím znášať. Dieťa za to nemôže, že ja som si nedala pozor. Celé tehotenstvo som sa na ňu tešila a teraz som hrdá mamička, ktorá má 6 mesačnú dcérku a nikdy nebudem ľutovať, že som nešla na potrat. Veronika , 16 r. [4life.sk/svedectva/]

Príbeh Klaudie: Zo školáčky som sa zrazu stala mamou, pretože potrat nie je riešenie

Postupne ako mi rástlo bruško som to už nedokázala skrývať pred mojím okolím. Samozrejme som sa stala terčom posmechu a pohŕdania väčšiny ľudí a keďže žijeme v malom mestečku, v piatom mesiaci tehotenstva sa za mnou už otáčalo celé mesto. 

Dokonca som sa aj týmto „týraním“ svojho okolia nechala trýzniť dosť dlhú dobu. Pozerala som na svoje rovesníčky so závisťou a stále dookola si premietala, čo oni môžu a ja nie.

Lenže tento pocit pominul, keď ho nahradili prvé pohyby môjho bábätka a moje krásne zaguľatené bruško. Zrazu som si pohľady nevšímala dokonca som si ich z časti užívala :). Pocit, že prinesiem na svet svoje bábätko prekryl všetko zlé.

Týmto by som len chcela odkázať iným mladým dievčatám, že ak sa to raz stane nebojte sa toho a nevzdajte sa toho.
Materstvo je krásne v hociktorom veku a pripraviť sa na neho nie je možné nikdy. Verte mi, že úsmev vášho bábätka vám vynahradí všetky víkendy v kluboch. [najmama.sk]

Karin Lamp
Lieky na spanie, ktoré som užívala, vôbec nepomáhali. Stále som prosila lekára, aby mi predpísal silnejšie. Nič však nezaberalo.

Začala som sa dokonca báť, že umriem, dokonca som o tom začala byť presvedčená. Cítila som sa vnútorne prázdna a mŕtva. Priateľke Renate som stále opakovala: Cítim, že nebudem dlho žiť. Ukrátila som si život. Tým potratom som sa zničila. Cítila som, že skutočne stojím tvárou v tvár svojmu koncu. Prišla som potratom o dušu a bez nej sa nedá žiť!

Nespavosť sa zhoršovala. Užívala som najrôznejšie lieky na spanie a vyskúšala všetko. Tak som nakoniec skončila na psychiatrickom oddelení.
[z knihy Karin Lamplmairovej: Dala som jej meno Nadine]

anonymna 88
ja som podstupila upt pred 5 rokmi bol to najhorši den v mojom živote tiež som si vravela že mne sa to nemože stat a stalo sa nemohla som inak a to som už bola stara krava po 35 v ten den to bolo hrozne chcela som utiect z nemocnice a to male by som prijala keby som nebola zbabela nebolelo to ale bolelo ma srdce a duša a vyčitky čo som mala potom ani nevravím nemohla som sa pozerat na male deti a obchodom z detskými vecami som sa vyhybala teraz to je už lepšie ale do konca života budem mat vyčitky svedomia
[diskusia – zdravie.sk]

 

„Trvá to už tridsať rokov a je to hrozný pocit. Keď som sa preto rozhodla, neviem, kde som mala rozum! Nemôžem sa s tým zmieriť.“ [diskusia – zdravie.sk]

Miroslava, babka a mama takmer naraz
Som rozvedena nebolo to lahke obdobie. Nasla som si priatela a deti to zle znasali. Chem povedat ze moja dcera otehotnela v 15rokoch. sli sme ku doktorke a tam som videla uz 6tyždnove vnucatko. zaliali ma slzy a necitila som zem pod nohami nemohla som najst stolicku potrebovala som si sadnut. aj dcera plakala. Ale som hned povedala že to dieta donosi. Aj ked lekarka povedala že mame cas do 12 tyždna na rozmislenie povedala som nie. 
Jasne že otec dieta ju posielal na potrat a vela zlych veci bolo. Bolo to tažke obdobie . o 4mesiace som zistila že som v pozehnanom stave aj ja. Nase deti su len 4mesiace rozdielom vekom od seba. Odstahovala som sa aj z detmi . moja vnucka ma už jeden rok a 5mesiacou. Moj syn rok a mesiac. Dcera zije z otcom dietatka. hned ako sa narodila vnučka sa zacal zaujmat o nu a prosil o odpustenie. Ja som sa vydala a cakame z dcerou opet skoro narovnako deticky. len po mesiaci. Take nieco može zariadit len Pan Boh. Zprveho manželsva mam 4 deti. 
A teraz čakam 6dietatko. Je pravda že ak by nemala moju podporu a pomoc isto by urbyla hlupost. A ženy ktore nemaju podporu lahko podlahnu tomuto potratu. Aj nas ohovarali a ukazovali aka som mama. že vsetko je moja vina rozvedena a žijuca z inym mužom. Ale nedovolila som zabyt vnucatko a Pan boh ma bude sudit. Pan Boh sa postara o všetko. Iba tolko som chcela povedat . Panna Maria poveda nebojte sa mat deti. Bojte sa ich nemat . Toto som pocula tento hlas.  [modlitba.sk]
 
daandra o dieťatku, ktoré nemalo prežiť po pôrode a žije
Ahojte,ja len chcem povedat..dajte si stokrat overit,ake babo sa ozaj narodi..nasa mala ma tazko deformovane nozky- jedna len kyptik, mala mat ajdeforn stavce a oblicku nezluc so zivotom,pytala som sa, ci je nejaka sanca,ze bude zit po porode. V 13 tt ,mi doktor vravel,ze niet takeho pristroja,ktory by jej umoznil zit a podsuval mi nenapadne to “ spravne rozhodnutie“ mala ma pol roka..oblicka je len jedna zdvojena,ale plne funkca..nozicky su tazko dedormovane..pohlad na nich j na zaplaka ie…ale mala je neurologicky uplne ok.je to stastne babatko ktore aj napriek noham nicim nezaostava vo vyvoji. Je aj bolo to nesmierne tazke tehotenstvo,ale ja urobim vsetko pre to,aby bola stastna..ma diagnozu noh ako jedno dieta z milion..nikoho nesudim, len do konca tehotenstva sa nam toho vela samo ipravilo,to co povazovaki v prvom trimestri za razstep chrbata sa nepotvrdilo..ja som jej dala sancu a je tu..moje zlato [diskusia –modrykonik.sk]
 
Ako interrupcia zmenila môj život
Dnes by som síce bola sama, ale maminou troch ratolestí. Neviem, odkiaľ dnes beriem silu, že by som to zvládla. Škoda, že som ju necítila vtedy. Tá bolesť neprešla, a viem, že ani nikdy neprejde. Výčitky, že som zabila! Zabila svoje vlastné dieťa!
 
Bola to tvrdá lekcia života a môžem povedať, že som si vďaka nej uvedomila, aké sú moje priority. Dnes by som už na interrupciu nešla. Neodpustím si, že som zahodila tak vzácny dar. Dnes to už viem. Vtedy som to však vnímala ako bremeno, ktorého sa bolo treba čo najskôr zbaviť.
 
Nikdy si to neprestanem vyčítať! Duša neprestane bolieť do konca života!“
 
 
 
Andrej
Pekný deň prajem, bohužiaľ aj ja mám túto udalosť. Bolo to pred 30timi rokmi. Chodil som do školy a vyrastal som v nefunkčnej rodine. Keď sa to stalo, povedal som to rodičom, ktorí mi povedali, že musí isť priateľka na potrat. Ona bola tak isto z nefunkčnej rodiny, kde je povedali rovnako. Otec bol každý deň pod vplyvom alkoholu a ja som mal 21. Bol čas socializmu, otec rozhodoval o všetkom a museli sme poslúchať a plniť čo povedel. Inak nás vychovávala ulica. Vieru sme nemali žiadnu. Informacie som mal o tom, že to nič nieje, že to je človek až keď sa narodí. Priateľka išla pred komisiu, tuším s tetou. 
Oľutoval som to viac ako milión krát ale nedá sa to už napraviť. Aj teraz hodci mám po 50tke, má to stále máta a som muž (nemyslím podľa rozhodovania ale podľa fyzického stavu). Ako to musí mátať ju. Píšem to preto ak by si to prečítal čo len jeden človek a ak by to zachránilo čo len 1 ľudský život, tak by som bol nesmierne šťastný. Správne je min 2 ľudské životy, rodiča a dieťaťa. Vyslovujem úprimnú ľutosť nad tým čo som spravil a aj nad sebe podobnými. V tom čase som si absolútne neuvedomoval dosledky. Prosím Boha o odpustenie. Andrej [modlitba.sk]