* odkazy zverejňujeme autenticky, aj s preklepmi, ako ich uviedli autorky.
Jeho adoptovaná dcéra mala zomrieť pri potrate. Vďačný za jej život napísal pieseň
Volá sa John Elefante a je hudobníkom, skladateľom a producentom. Jeho adoptovaná dcéra Sami nemusela vôbec žiť. Jej biologická mama išla na potratovú kliniku rozhodnutá ukončiť jej život. No rozmyslela si to. Video valcuje sociálne siete vo svete a na YouTube má viac viac ako 400 000 zhliadnutí.
Autor piesne This time (Tentokrát) chcel vyjadriť vďačnosť za život svojej (adoptívnej) dcéry a poďakovať jej skutočne mame za toto rozhodnutie. Elefante hovorí, že nečakal, že videklip vzbudí taký záujem. Denne dostáva správy od žien, ktoré mu píšu svoje osobné príbehy. Tvrdia, že im pieseň pomohla vo vlastnom rozhodnutí, alebo ju preposlali ďalej tým, ktorých sa týkala. „To, čo sa deje, je neuveriteľné!“, prezrádza. „Neviem si predstaviť žiť bez mojej dcéry Sami a láme mi srdce, že mladé tehotné ženy, podobne ako jej biologická mama, si môžu miesto toho, aby si vybrali pre svoje dieťa život, vybrať možnosť, aby sa nenarodili.“ [cestaplus.sk]
Termín pôrodu pár dní pred štátnicami
Bábätko prišlo na svet o týždeň skôr. V momente ako som ho uvidela, som sa do neho zaľúbila. Prežívala som neopísateľný pocit radosti, keď som ho držala v náručí. Jeho malé krehké telíčko…oči, ktoré hľadeli na mňa…drobné prstíky, ktoré sa omotali okolo môjho prsta a nechceli ma pustiť. Nedokážem slovami opísať, aké emócie hrali v mojom vnútri.
Po príchode z pôrodnice zostávali dva týždne do štátnic. Malinká dosť času prespinkala, a tak som sa niečo stihla ešte naučiť. Cez víkendy mi prišla pomôcť mamina – navarila, upiekla a upratala. Manžel mal prvý týždeň dovolenku a keď malá nespala, venoval sa jej, aby som mala viac času na štúdium.
Štátnice som úspešne zvládla a teraz sa na 100% môžem venovať mojej dcérke. Som naozaj veľmi vďačná za ňu. Je to najväčší dar, aký som mohla dostať. Katka [4life.sk/svedectva/]
Dnes už má malý viac ako pol roka a Nikola je v piatom ročníku štúdia na medicíne. „Nie je to ľahké, ale nič neľutujem a som hrdá na to, že si môžem hovoriť matka aj študentka,“ dodáva s úsmevom. [gaudeo.sk]
Keď som otehotnela, bolo to 12 dní pred mojou 15-tkou. Priateľ ma opustil ešte vtedy, keď som nevedela, že som tehotná. Keď som to zistila, bola som už v druhom mesiaci tehotenstva. Každý z mojej rodiny ma posielal na potrat, jeden celý mesiac do mňa hučali aby som na to šla – lenže mne bolo jedno, čo vravia. Spravila som chybu a následky musím znášať. Dieťa za to nemôže, že ja som si nedala pozor. Celé tehotenstvo som sa na ňu tešila a teraz som hrdá mamička, ktorá má 6 mesačnú dcérku a nikdy nebudem ľutovať, že som nešla na potrat. Veronika , 16 r. [4life.sk/svedectva/]
Príbeh Klaudie: Zo školáčky som sa zrazu stala mamou, pretože potrat nie je riešenie
Postupne ako mi rástlo bruško som to už nedokázala skrývať pred mojím okolím. Samozrejme som sa stala terčom posmechu a pohŕdania väčšiny ľudí a keďže žijeme v malom mestečku, v piatom mesiaci tehotenstva sa za mnou už otáčalo celé mesto.
Dokonca som sa aj týmto „týraním“ svojho okolia nechala trýzniť dosť dlhú dobu. Pozerala som na svoje rovesníčky so závisťou a stále dookola si premietala, čo oni môžu a ja nie.
Lenže tento pocit pominul, keď ho nahradili prvé pohyby môjho bábätka a moje krásne zaguľatené bruško. Zrazu som si pohľady nevšímala dokonca som si ich z časti užívala :). Pocit, že prinesiem na svet svoje bábätko prekryl všetko zlé.
…
Týmto by som len chcela odkázať iným mladým dievčatám, že ak sa to raz stane nebojte sa toho a nevzdajte sa toho.
Materstvo je krásne v hociktorom veku a pripraviť sa na neho nie je možné nikdy. Verte mi, že úsmev vášho bábätka vám vynahradí všetky víkendy v kluboch. [najmama.sk]
Karin Lamp
Lieky na spanie, ktoré som užívala, vôbec nepomáhali. Stále som prosila lekára, aby mi predpísal silnejšie. Nič však nezaberalo.
…
Začala som sa dokonca báť, že umriem, dokonca som o tom začala byť presvedčená. Cítila som sa vnútorne prázdna a mŕtva. Priateľke Renate som stále opakovala: Cítim, že nebudem dlho žiť. Ukrátila som si život. Tým potratom som sa zničila. Cítila som, že skutočne stojím tvárou v tvár svojmu koncu. Prišla som potratom o dušu a bez nej sa nedá žiť!
Nespavosť sa zhoršovala. Užívala som najrôznejšie lieky na spanie a vyskúšala všetko. Tak som nakoniec skončila na psychiatrickom oddelení.
[z knihy Karin Lamplmairovej: Dala som jej meno Nadine]
anonymna 88
ja som podstupila upt pred 5 rokmi bol to najhorši den v mojom živote tiež som si vravela že mne sa to nemože stat a stalo sa nemohla som inak a to som už bola stara krava po 35 v ten den to bolo hrozne chcela som utiect z nemocnice a to male by som prijala keby som nebola zbabela nebolelo to ale bolelo ma srdce a duša a vyčitky čo som mala potom ani nevravím nemohla som sa pozerat na male deti a obchodom z detskými vecami som sa vyhybala teraz to je už lepšie ale do konca života budem mat vyčitky svedomia
[diskusia – zdravie.sk]
„Trvá to už tridsať rokov a je to hrozný pocit. Keď som sa preto rozhodla, neviem, kde som mala rozum! Nemôžem sa s tým zmieriť.“ [diskusia – zdravie.sk]
Som rozvedena nebolo to lahke obdobie. Nasla som si priatela a deti to zle znasali. Chem povedat ze moja dcera otehotnela v 15rokoch. sli sme ku doktorke a tam som videla uz 6tyždnove vnucatko. zaliali ma slzy a necitila som zem pod nohami nemohla som najst stolicku potrebovala som si sadnut. aj dcera plakala. Ale som hned povedala že to dieta donosi. Aj ked lekarka povedala že mame cas do 12 tyždna na rozmislenie povedala som nie.
Jasne že otec dieta ju posielal na potrat a vela zlych veci bolo. Bolo to tažke obdobie . o 4mesiace som zistila že som v pozehnanom stave aj ja. Nase deti su len 4mesiace rozdielom vekom od seba. Odstahovala som sa aj z detmi . moja vnucka ma už jeden rok a 5mesiacou. Moj syn rok a mesiac. Dcera zije z otcom dietatka. hned ako sa narodila vnučka sa zacal zaujmat o nu a prosil o odpustenie. Ja som sa vydala a cakame z dcerou opet skoro narovnako deticky. len po mesiaci. Take nieco može zariadit len Pan Boh. Zprveho manželsva mam 4 deti.
Dnes by som síce bola sama, ale maminou troch ratolestí. Neviem, odkiaľ dnes beriem silu, že by som to zvládla. Škoda, že som ju necítila vtedy. Tá bolesť neprešla, a viem, že ani nikdy neprejde. Výčitky, že som zabila! Zabila svoje vlastné dieťa!
